Bakteriálne choroby včiel a včelieho plodu
Mor včelieho plodu
Choroba podľa prílohy č. 4 zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov podlieha hláseniu, prevencii a kontrole pri obchodoch
Mor včelieho plodu je infekčné ochorenie plodu vyvolané grampozitívnou sporulujúcou tyčinkovitou baktériou – Paenibacillus larvae, subsp. larvae postihujúce včely rodu včela medonosná (Apis mellifera), ktoré podlieha povinnému hláseniu O.I.E. a podľa zákona č.39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti patrí k chorobám, ktoré podliehajú hláseniu, prevencii a kontrole pri obchodoch. Ochorenie postihuje larvy včelích matiek, trúdov aj robotníc. Dospelé včely nie sú postihnuté. Baktéria sa vyskytuje v dvoch formách: vo vegetatívnej forme (tyčinkovitý tvar) a vo forme spór (oválny tvar). Pre včely sú infekčné len spóry. Larvy mladšie ako 53 hodín sa nakazia prehltnutím spór v prijímanej potrave. Staršie larvy nie sú vnímavé. V tráviacom trakte larvy spóry vyklíčia na vegetatívnu formu a pomnožia sa. Po zaviečkovaní larvy hynú na celkovú sepsu. Len pri masívnom nakazení veľmi mladých lariev hynie plod už pred zaviečkovaním. Nové spóry sa formujú po uhynutí plodu. Nákaza má chronický priebeh.
Prvé klinické príznaky, okrem medzerovitosti, sa vo včelstvách môžu prejaviť za niekoľko mesiacov až 1 rok po infekcii. Klinické príznaky sa prejavia až u zaviečkovaného plodu. Plást býva nepravidelne zakladaný (medzerovitý plod), viečka postihnutých buniek sú stmavnuté, prepadnuté a občas prederavené. Napadnuté larvy menia farbu z perleťovo bielej na šedo-žltú až tmavohnedú a rozpadajú sa na lepkavú, hlienovitú hmotu, ktorá sa dá z bunky vytiahnuť ako vlákno dlhé niekoľko centimetrov. Pri vyťahovaní uhynutej larvy sa tvoria nitky. Konečným štádiom rozkladu larvy je príškvar, ktorý pevne lipne na spodnej stene bunky. Nákaza sa šíri hlavne infikovanou potravou, zalietnutými včelami a rojmi, rabovkou, infikovanými plástmi, úľmi a včelárskym príslušenstvom, môžu ju rozširovať aj rôzne druhy parazitov a iní škodcovia. Nákaza nie je prenosná na človeka. Kvalita medu nie je ochorením ovplyvnená. Na ľudský konzum je med nezávadný, nesmie sa však použiť na včelárske účely.
Pri podozrení na výskyt (klinická prehliadka) sa choroba musí potvrdiť laboratórnym bakteriálnym vyšetrením plodového plástu. Choroba sa nelieči, rieši sa likvidáciou klinicky pozitívnych včelstiev, u ktorých bol laboratórnym vyšetrením potvrdený pôvodca MVP Paenibacillus larvae a spáliteľného materiálu v ohnisku choroby a ozdravením ostatných včelstiev v ohnisku choroby alebo likvidáciou všetkých včelstiev a spáliteľného materiálu v ohnisku. Presný postup kontroly včelstiev, premiestňovania včelstiev, odberu vzoriek, diagnostiky, riešenia ohniska MVP a ochranného pásma je uvedený v Národnom programe eradikácie moru včelieho plodu
Ohniská moru včelieho plodu (. )
| Názov katastra | Kód katastra | Dátum od: | RVPS |
|---|
| Príznaky vo včelstve | Posúdenie |
|---|---|
| Neúplne nasadený plod | Podozrenie na MVP |
| Viečka plodu prederavené, tmavo sfarbené, preliačené, alebo ľahko vpadnuté | Podozrenie na MVP |
| Natiahnutá larva, strata segmentácie, bábikovitá forma, hlava zohnutá pod brucho | Silné podozrenie na MVP |
| Odumreté larvy sú dohneda sfarbené, premenené do hlienovitej masy | Typický príznak MVP |
| Skúška zápalkou: Svetlohnedá až kávovohnedá nitkovito sa ťahajúca masa pod kopulovitým krytom | Typický príznak MVP |
| Nepríjemný kostnoglejovitý zápach | Silné podozrenie na MVP |
| Ploché, tmavohnedé až čierne príškvary, pod plodovými bunkami podlhovasté ryhy, príškvary sa nedajú oddeliť | Typický príznak MVP |
| Jednotlivé zakryté bunky sa prepadávajú, predovšetkým v okrajových častiach bývalej plodovej siete | Podozrenie na MVP |
Hniloba včelieho plodu
Choroba podľa prílohy č. 5 zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov podlieha hláseniu
Hniloba včelieho plodu je nebezpečná nákaza bakteriálna nákaza postihujúca larvy v štádiu tzv. „stočeného červa“ (vek 4-5 dní). Hniloba včelieho plodu je spôsobená hlavne dvoma pôvodcami nesporulujúcou baktériou Melissococcus pluton a sporulujúcou Paenibacillus alvei (Drobníková, Toporčák). Choroba sa prejaví u nezaviečkovaného plodu, infikované larvy strácajú článkovanie, ich telo mäkne farba sa mení z perleťovobielaj na žltú až tmavohnedú, pri vyťahovaní sa netvoria nitky ako pri more včelieho plodu. Larvy sa po uhynutí rýchlo rozkladajú, po vyschnutí vytvárajú príškvar, ktorý sa dá ľahko odstrániť , pach odumretých lariev je odporne hnilobný až ostro kyslý. Hniloba včelieho plodu sa vyskytuje prevažne u slabých včelstviev. Nákaza sa šíri rovnako ako mor včelieho plodu. Diagnostika - bakteriálne vyšetrenie uhynutých lariev alebo príškvaru. Choroba sa nelieči.
| Príznaky vo včelstve | Posúdenie |
|---|---|
| Pred zaviečkovaním | |
| Neúplne nasadený plod | Podozrenie |
| Postihuje larvy v štádiu stočeného červa, zafarbené sú žlto až do hneda, koniec stredného čreva je na chrbtovej strane cez kožu špinavožltý | Typický príznak |
| Priehľadné plodové príškvary, ktoré sa dajú ľahko odstrániť, nakazené a odumreté okolité larvy ležia v rôznych polohách v bunkách | Typický príznak |
| Skúška zápalkou: masa lariev je drobivá, alebo hlienovitá, ale veľmi typické neťahá sa nitkovito | Silné podozrenie |
| Kyslastý ostrý zápach, často po fekáliách | Typický príznak |
| Po zaviečkovaní | |
| Neúplne nasadený plod | Podozrenie |
| Zaviečkované bunky preliačené alebo prederavené, tmavo zafarbené, často vlhké | Podozrenie |
| Čierne akoby lakované pozadie z vnútornej strany buniek | Typický príznak |
| Skúška zápalkou: drobivý, čiastočne ťažko nitkovitý obsah | Silné podozrenie |
Septikémia
Jedná sa sporadicky sa vyskytujúcu bakteriálnu chorobu hemolymfy dospelých včiel vyvolanú tyčinkovou baktériou Pseudomonas aeruginosa. K nákaze dochádza cez dýchací systém. Choré včely sú nepokojné, neprijímajú potravu, nemôžu lietať, strácajú ochlpenie (sú čierne a lesklé), hemolymfa je mliečne zakalená. Telo uhynutej včely sa rozpadá. Choroba môže vyskytnúť pri oslabení včelstva inými chorobami. Diagnostika – vyšetrenie hemolymfy. Choroba sa nelieči, mŕtve včely sa pália, úľ a rámiky sa po mechanickom očistení dezinfikujú.